PRESS

ICEBREAKING V4+UA
report z výskumu, workshopu a premiéry pilotu Human Caravana

„Verím v silu umenia ako formy, ako byť spolu.“
Jerzy Zoń, režisér Teatr KTO, Krakow

Myšlienka pripraviť divadlo sociálnej inklúzie, ktoré by pomohlo začleniť ukrajinských odídencov do spoločnosti a pochopiť domácemu obyvateľstvu situáciu, v ktorej sme sa navzájom ocitli, vznikla v čase, keď vlna solidarity a pomoci našim napadnutým susedom vrcholila, ale už sa objavovali prvé nedorozumenia a animozity. Netušili sme, že ich vývoj bude taký dynamický a rovnako sme nepredpokladali, ako nebude jednoduché zmapovať stav rôznorodých vzťahov medzi domácimi obyvateľmi a utečencami v okolitých krajinách, zachytiť a pochopiť kľúčové momenty ľudských osudov a v procese tvorby ich dramatickými prostriedkami transformovať do atraktívneho umeleckého a širokej verejnosti zrozumiteľného divadelného tvaru.
Aj preto projekt „Prelamovanie ľadov“ mal a ešte bude mať viacero rozlične náročných fáz. Celý projekt tvoria 3 etapy: VÝSKUM, HUMAN CARAVANA, CIRCUS CARAVANA. Východiskom bolo oslovenie štyroch spriatelených divadiel z krajín V4 a dohoda na aktuálnosti témy a na potrebe pomôcť prekonávať bariéry medzi nami, najbližšími susedmi. Aby nezvíťazili oživené predsudky, mentálne bariéry a šíriaca sa nenávisť, ale vzájomné porozumenie, ľudskosť a dôstojnosť. My, Ansámbel nepravidelného divadla (AND) z Banskej Štiavnice sme oslovili a vytvorili kreatívne konzorcium s Teatr KTO z Krakova, Krvik Totr z Prahy a Firebirds company z Budapešti, aby sme spoločne vytvorili medzinárodnú pouličnú inscenáciu zameranú na zbližovanie miestnych občanov v krajinách V4 s odídencami z Ukrajiny. Do partnerskej spolupráce sme prizvali aj ukrajinské multimediálne divadlo WE: MEDIA THEATER z Ľviva. Každý z partnerov tejto európskej spolupráce má v projekte svoju špecifickú úlohu. Slovenský koordinátor je zodpovedný za celkový manažment projektu a jeho režijnú zložku, český partner má za úlohu napísať libreto a neskôr scenár inscenácie, poľské a maďarské divadlá zastupujú najmä ich herci ako performeri inscenácie a ukrajinský tím obohacuje projekt o filmovú a dokumentačnú tvorbu.

VÝSKUM

Do prvej etapy bádania v jednotlivých krajinách V4 sa pustil najskôr užší tím: hlavní protagonisti autorského divadla Krvik Totr a scenáristi projektu z Prahy – Petr Novotný a Tomáš Kout spolu s členmi nášho AND, režisérkou Janou Mikitkovou a PR manažérkou Emou Rajčanovou pripravili rôzne sociálno-inkluzívne aktivity s miestnymi občanmi krajín V4 a ukrajinskou komunitou v Prahe, v Budapešti, v Banskej Štiavnici a Krakove. Štvordňové pobyty medzinárodného tímu divadelníkov v týchto mestách boli v auguste 2023 zamerané na výskum a zber autentických príbehov odídencov v teréne ako inšpirácia pre scenár budúcej pouličnej inscenácie. Z absolvovaných stretnutí, prieskumných návštev dočasných ukrajinských príbytkov, z realizácie tvorivých workshopov s miestnymi občanmi i domestikovanými utečencami a tiež z mnohých individuálnych rozhovorov s vytipovanými respondentmi zaznamenali množstvo nevšedných príbehov a emocionálnych zážitkov, ktoré nám objasnili prežívanie diametrálne odlišných osudov podobných generácií v dvoch susediacich krajinách.
Pochopili sme, že sila témy je obrovská. S pokorou sme rešpektovali, že osobná skúsenosť ukrajinských odídencov je do veľkej mieri neprenosná a pre nás nepochopiteľná a zároveň sme pomaly nachádzali cesty, ktoré nás zbližovali, napr. zdieľanie receptov na národné špeciality, živá hudba, spev obľúbených piesní, či žonglérske techniky alebo smiech z drobných jazykových nedorozumení.

„Cítim sa ako doma. Cítim sa ako medzi svojimi.“
(Sveťa, Kyjiv)
„My už domov nemáme, nemáme nič, chcem tu zostať.“
(Olena, Bachmut)
„Kto stratí domov a pôdu, akoby neexistoval, ako by stratil život.“
(Olha, Zaporožie)
„Išli sme sa prejsť do lesa a nemuseli sme dávať pozor, kde sú míny…“
(Liuda, Lviv)
„Už sme zabudli, aké je to byť vonku v noci a len tak si užívať život ako ľudia tu.“
(Olha, Lviv)
„Máme sa tu dobre, ale hneď ako skončí vojna, viem, na ktorý spoj nasadnem a vrátim sa späť.“ (Olha, Zaporožie)

Výskumné cesty vyvrcholili v každom meste príjemným Susedským piknikom s neformálnym, no zároveň cieľavedomým programom, štruktúrou i ľahkým občerstvením. Po úvodnom zoznámení a vlastnoručnom zápise krstných mien účastníkov na spoločný baliaci papier (pozoruhodné bolo sledovať, kto používa ukrajinský alebo ruský podpis či výslovnosť mien) nasledovalo zábavné spoznávanie rôzneho významu zvukomalebných slov v našich stredoeurópskych jazykoch (čučoriedka a pod.), hľadanie podobných slov s iným významom (napr. naše úžasné je po ukrajin-sky hrozné) a uvedomovanie si straty pôvodnej jazykovej identity a nadobúdania novej u odídencov (odmietnutie ruštiny, preferencia ukrajinčiny, nevyhnutné učenie sa miestneho jazyka). Piknik pokračoval predstavou domova, kde odídenci žijú, avšak so zavretými očami (často emotívne porovnávali svoje súčasné malé, zdieľané izbičky so svojimi veľkými domami a sadmi na Ukrajine). Takmer všetci žili v spomienkach, v minulosti. Potom prišlo na rad rozdávanie vzájomne vopred pripravených darčekových balíčkov a hádanie, čo v nich asi je. Po ich rozbalení individuálne zvažovanie, či ten darček obdarovaný potrebuje, alebo ho niekomu daruje ďalej. Na hru na darčeky nadviazala prechádzková interakcia vo dvojiciach s motúzkom od balíkov, vzájomné vodenie sa so zavretými očami po exteriéri pikniku ako test obojstrannej dôvery. Potom všetci obdarovaní z kusov baliaceho papiera od darčekov spoločne zliepali dokopy kraje a mestá Ukrajiny a krajiny V4 (už v samotnom názve krajiny „Ukrajina“ sa skrýva slovo „ukrajovať“). Do tejto „mapotvorby“ nového európskeho kontinentu ochotne pridávali svoj domovský región aj starší účastníci. Každý piknik (okrem Budapešti) multijazyčne moderoval a svojím pútavým rozprávaním o európskych koreňoch svojich predkov obohacoval skúsený scénograf a performer Tomáš Žižka z Prahy, ktorý na záver predviedol neobvyklú hudobnú performanciu. Z veľkého suchého koreňa stromu za pomoci snímača a rozličných nástrojov (paličky, kefy, hračky…) zázračne vylúdil rôzne rytmické zvuky, čím zaujal nielen deti, ale doslova uhranul aj staršie ženy, ktoré sa s podobným súčasným umením ešte nestretli. Susedské pikniky sa uskutočnili v exteriéroch Thomayerových sadov (Praha), v parčíku komunitného inkubátora Konnektor (Budapešť), v záhrade Skautského domu (Banská Štiavnica) a na exteriérovej scéne Teatr KTO v Krakove. Počet účastníkov bol v čase premenlivý, od 20 do 40 v priebehu troch-štyroch hodín. Niektorí totiž podľa svojich možností priebežne prichádzali i odchádzali. Prevahu mali väčšinou Ukrajinci, s organizáciou akcie pomáhali manažéri domácich partnerských divadiel.
V priebehu 13-dňového výskumného turné sa členovia osemčlenného medzinárodného tímu každý večer aj spoločne stretávali, aby si nielen odovzdali základné informácie a osobné zážitky nadobudnuté v individuálnych rozhovoroch a situáciách počas dňa, vyselektovali zaujímavé a pre tvorbu inšpirujúce momenty, ktoré by mohli obohatiť scenáristov, dramaturga a režisérku v procese kreovania budúcej inscenácie, ale aby aj navzájom „roztápali ľady“ medzi účastníkmi výskumu navzájom. Okrem množstva fotografií vznikla aj bohatá databáza všetkých aktivít, ktoré počas výskumných ciest nakrúcali na audio a videozáznam Liudmyla Batalová a Olha Klymuk z partnerského ukrajinského divadla. Do dokumentárneho filmu ICEBREAKING ich ako reportážny príbeh jednej z nich neskôr umelecky spracoval režisér Sashko Brama (UA). Premiéra a diskusia s tvorcami sa uskutočnila na záver 8. ročníka Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie 2023 v Banskej Štiavnici.

„Som Ruska, ale môj domov je Ukrajina.“
(Olha, Zaporožie)
„V Budapešti nemám domov. Som tu na dlhom výlete.“
(Martin, Kijiv)
„Slováci, Česi a Poliaci pomáhajú Ukrajincom, lebo musia, robia to zo strachu pred Ruskom, nechcú, aby prišli do ich krajín. Maďari pomáhajú nezištne, lebo chcú pomôcť.“
(Chilla, Zakarpatsko)
„Ako prvé nás spojilo klbko vlny. Naše prvé slovo, ktorému sme obe rozumeli bolo moher.“
(Zuzka, Banská Štiavnica)
„Ak bude ešte budúcu stredu vojna, tak prídem na štrikovanie…“
(Marina, Charkiv)
„Každý je na svojom mieste. Môj manžel bojuje vo vojne, ja bojujem našou kultúrou, výšivkou a ukrajinskou vlajkou. Sme v tom spolu.“
(Marina, Charkiv)

WORKSHOP

Bezprostredne na výskumné cesty nadväzovala tvorba libreta budúcej inscenácie. Autorská dvojica Petr Novotný a Tomáš Kout (CZ) v priebehu desiatich dní napísali prvú verziu scenára, ktorý následne upravovali podľa pripomienok dramaturgov a najmä režisérky Jany Mikitkovej (SK) do prvej verzie libreta. Tá bola spolu s vopred pripravenou site specific scénografickou víziou Tomáša Žižku (SK/CZ) podkladom na intenzívnu tvorivú prácu lektorov medzinárodného WORKSHOPU v štyroch najdôležitejších inscenačných zložkách inscenácie HUMAN CARAVANA. Zatiaľ čo Martin Geišberg (SK) trénoval so siedmymi hercami hru na atypické hudobné nástroje i spev a v noci komponoval alebo nahrával originálnu hudbu do pilotnej inscenácie, kostýmová designérka Anna Weszelovszky (HU) na mieste intenzívne tvorila kostýmy z vopred nakúpených i zozbieraných materiálov (spacie vaky) a prispôsobovala ich na telá hercov. Scénograf Tomáš Žižka spolu so svojím technickým asistentom Henrichom Žuchom pripravovali do pouličnej scénografie vizuálne inštalácie a rekvizity: reflektory s dymovým efektom vo vstupnej bráne Starého zámku, veštecké miesto a karty, visiace biele košele v korunách stromov, obrovské hniezdo z konárov v lese, označenie hraníc na plote, lán slnečníc. Tiež upravili káru na ťahanie „nového prechodného domova utečencov“. Medzinárodný tím performerov z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska však najviac fyzicky vyťažil tvorbou významotvorných pohybových drama-tických situácií choreograf Ladislav Cmorej (SK), ktorý bol výdatnou posilou non-verbálnej a vizuálno-pohybovej koncepcie inscenácie work in progress režisérky Jany Mikitkovej (SK). Napriek tomu, že trojdňový workshop nemôže nahradiť klasický šesťtýždňový skúšobný proces v divadle, všetci spomenutí tvorcovia a rovnako performeri z partnerských divadiel a umeleckých skupín Slawek Bendykowski, Paulina Lasyk, Mieszko Syc (PL), Gergely Kiss, Bálint Turai (HU), Tereza Kmotorková (SK) a Anton Eliáš (SK/CZ) intenzívne spolupracovali od rána až do neskorej noci s rešpektom k odborným lektorom/tvorcom a zámerom projektu. Svojou prirodzenou ochotou, bezprostrednou ľudskosťou a najmä profesionálnym prístupom prelamovali ľady a spoločne vytvorili priateľský 15-členný umelecký tím pripravený predviesť z tvorivého workshopu 45 minútový pracovný výstup ako možnú časť budúceho veľkého diela, ktorú divákom na premiére a dvoch reprízach v Banskej Štiavnici a okolí prinesie skutočný umelecký a emocionálny zážitok.

„Home is where the blue sky is.“ (Petr Novotný)

PREMIÉRA PILOTU

Premiéra pilotnej pouličnej inscenácie HUMAN CARAVANA sa uskutočnila len hodinu po otvorení 8. ročníka medzinárodnej prehliadky kabaretných divadiel a pouličného umenia Festival AMPLIÓN 2023 v piatok 22. septembra od 17:00 do cca 17:45 hod. Približne 80 až 90 divákov pritiahol z Námestia sv. Trojice pred bránu Starého zámku 22 členný holandský brass band Orkest de Tegenwind, ktorý vytvoril skvelú atmosféru a potrebné očakávanie publika.
Inscenácia bola jednoduchým príbehom rodiny so psom, ktorá musela za dramatických okolností opustiť svoj domov. Najskôr sa do neho márne pokúšala vrátiť cez vysoký múr v štýle akrobatickej grotesky, čoskoro však pochopila, že sa musí vydať na dlhú cestu a hľadať nové miesto pre život. Už v tejto fáze performeri zapojili do akcie aj divákov, ktorí spoločne niesli rebrík aj s batožinou. Cestou rodina stretla cigánsku vešticu, ktorá jej z veľkých kariet predpovedala nejednoznačný osud. Na lesnom rázcestí našla spolu s divákmi dobráckeho pútnika, ktorý členom rodiny ukázal cestu. Tá však bola plná nástrah a nebezpečenstva. Po dlhšom putovaní lesným chodníkom objavili prechodné bydlisko v prírode (hniezdo), kde sa však symbolicky rozlúčili s otcom rodiny, ktorý padol pri obrane ich vlasti. Po ďalšom putovaní so spevom a hudbou objavila rodina starú káru, ktorú len vďaka pomoci divákov dokázali potiahnuť až na hranice novej, neznámej krajiny. Po jej prekonaní sa v novom, slobodnom priestore odohrali dynamické tanečno-pohybové až akrobatické scény s oblečením a spacími vakmi, ktoré symbolizovali nielen pomoc od domorodcov, ale i rivalitu medzi členmi rodiny a cynickou trhovou spoločnosťou. Nakoniec sa spoločne ustálili vo svojom novom domove, útulne zariadenej kočovnej káre, akoby putovní cirkusanti, ktorých nový život sa ešte len začína. Už teraz však pocítili, aké to je, dostať pomocnú ruku. Tú si na záver osobne podali s divákmi, ktorí sa im počas putovania rozhodli pomôcť svojím svetrom, jedlom, či fyzickou silou.
Inscenácia mala charakter pochôdzkového divadla, jednotlivé výstupy sa odohrávali v podobnej štruktúre ako je krížová cesta na siedmych zastaveniach. Divákov vítal, sprevádzal a po trase usmerňoval v ceste za hercami delegát-moderátor, ktorý na začiatku sľuboval exkurziu do susednej krajiny a zábavnú show. Nasledovala však nečakaná utečenecká tragédia s dlhým putovaním a otvoreným koncom v novej domovine. Takmer celou, inak v podstate non-verbálnou inscenáciou sa niesla zádumčivá ambientná hudba z prenosného reproduktoru a miestami živý chorálový spev účinkujúcich s nástrojmi, ktorá vystihovala a posilňovala atmosféru exodu, hľadania zasľúbenej zeme a zároveň šťastia v nešťastí. Diváci so záujmom i trpezlivosťou absolvovali celý pochod okolo Starého zámku lesným chodníkom až do záhrady Skautského domu, kde tvorcov a performerov odmenili dlhým potleskom. Je preto veľká škoda, že sa v nasledujúcich dvoch dňoch nepodarilo kvôli nepriaznivému daždivému počasiu a ochoreniu herečky uskutočniť ešte dve naplánované reprízy pri Hájovni, Červenej studni na periférii Banskej Štiavnice a pri Oddychovom areáli Kolpingovho domu v Štiavnických Baniach.
Pilotná premiéra HUMAN CARAVANY bola laboratórium potenciálneho príbehu, formy i medziľudského zbližovania vďaka pouličnému pochôdzkovému divadlu, ktoré na základe dopracovaného scenára do finálnej podoby naštudujú na jar 2024 tvorcovia a performeri štyroch spolupracujúcich divadiel pod názvom CIRCUS CARAVANA. Premiéra je naplánovaná na koniec apríla v Krakove, reprízy sa uskutočnia vo všetkých krajinách V4 aj na Ukrajine.

„ICEBREAKING je odkrývanie stereotypov v našich hlavách.
Búranie škatuliek, do ktorých triedime ľudí – hneď, a už naveky.
Prelamovanie predsudkov našich dní.
Zbližovanie s tými, ktorých potrebujeme, aby sme prežili.“
(Jana Mikitková)

ICEBREAKING V4+UA
report zo skúšobného procesu, premiéry a repríz Circus Caravana

Po septembrovej premiére pilotu Human Caravana došlo na podnet dramaturga Jána Faklu (SK) k obsahovému posunu libreta budúcej pouličnej inscenácie. Inšpiráciou bol novinový článok Petry Procházkovej v Denníku N* o rozpade malého ukrajinského cirkusu Ilju Bosuka z Dnipra, ktorého členovia sa po začiatku vojny rozpŕchli po celej Ukrajine i do zahraničia. Autorská dvojica Petr Novotný a Tomáš Kout (CZ) v priebehu dvoch mesiacov (v troch fázach) napísala druhú verziu scenára, ktorou nadviazala na pilotnú zúžením témy, zjednodušením a detailnej-ším rozpracovaním príbehu. S autormi nastala zhoda na tom, že pôvodnú indiferentnú ukrajinskú rodinu nahradí konkrétna – cirkusová a putovanie utečencov s károu z pilotnej verzie sa posunie k hľadaniu nového domova, resp. pôsobiska utekajúcich cirkusantov v susedných európskych krajinách s torzom zničeného karavanu. Základnou dramaturgickou líniou príbehu sú situačné strety odídencov s miestnymi obyvateľmi a ich prijatie, alebo odmietanie s cieľom získania empatie a solidarity publika s utečencami, ale tiež hrozba blízkej vojny, ktorá môže zasiahnuť aj nás. Takto modifikovaný scenár do východiskovej podoby na skúšanie upravili dramaturg Ján Fakla a režisérka Jana Mikitková (SK). Doladili v ňom jednotlivé situácie a upresnili aj typy postáv, ktoré reprezentujú odídencov (piati performeri hrajú stabilné úlohy cirkusantov) a domácich obyvateľov v krajinách V4 (piati flexibilní herci hrajú rôzne úlohy miestnych občanov).
Skúšobný proces novej inscenácie s názvom CIRCUS CARAVANA sa začal v januári 2024 rozšírením tvorivého tímu z workshopu a pilotu v Banskej Štiavnici. Pôvodne osemčlenný herecký tím sa rozrástol na desať, resp. jedenásť členov (pribudli Daniela Voráčková a Angela Nwagbo z Prahy, Terezu Kmotorkovú nahradila Dorottya Podmaniczky z Budapešti a Henrich Žucha z Banskej Štiavnice sa stal súčasne performerom aj technikom). Zmenil sa aj autor hudby, namiesto zaneprázdneného Martina Geišberga sa do tvorivej spolupráce zapojil uznávaný hudobný tvorca Róbert Mankovecký z Martina. V réžii novej inscenácie pokračovala Jana Mikitková, supervíziou na réžiu dohliadal skúsený režisér Jerzy Zoń (PL). Na túto etapu projektu sa posilnil aj promo team. K mladej social media manažérke Eme Rajčanovej pribudla Eva Sládková, PR & media specialist, ktorá vizibilitu projektu dostala aj do celoslovenských médií ako Slovenský rozhlas a televízia (STVR) a do mnohých online portálov so značným dosahom.
* Denník N: Z Bachmutu sa stáva mesto duchov. Ako Ilia a Vlado zachraňujú tých, čo zostali, 15. 11. 2022

REZIDENCIE

Na prvej rezidencii, ktorá sa uskutočnila 24. – 28. januára 2024 v klube Rubigall v Banskej Štiavnici, sa rozšírený tím performerov najskôr zoznámil s novým libretom inscenácie, koncepciou scénografie Tomáša Žižku (CZ) a návrhmi kostýmov Anny Weszelovszky (HU).
Potom jednotliví performeri, resp. dvojice predviedli svoje vlastné pohybové, akrobatické a cirkusové čísla, ktoré by mohli byť využité v inscenácii. Následne režisérka Jana Mikitková začala v priestore aranžovať prvé situácie a testovať prácu s novým rekvizitami (balóny, nafukovacie figuríny a strieborné kocky rôznej veľkosti), ktoré mali byť využité v priebehu inscenácie. Spevácke a hudobné schopnosti si prišiel otestovať tvorca hudby Róbert Mankovecký. Okrem toho si perfomeri vyskúšali žonglérske a herecké etudy podľa konkrétnych situácií v scenári. Účastníci rezidencie si v miestnom Art Cafe spoločne s domácimi obyvateľmi pozreli aj dokumentárny film ICEBREAKING z výskumu v krajinách V4, ktorý v prvej fáze projektu pripravili partneri z Ukrajiny (produkcia Liudmyla Batalová, réžia Sashko Brama). Rezidencia bola vďaka vydanej tlačovej správe výrazne promovaná aj v médiách. Do Banskej Štiavnice prišiel štáb Slovenskej televízie z regionálnej redakcie v Banskej Bystrici, ktorý urobil aj priame vstupy do vysielania STVR. Režisérka Jana Mikitková bola po rezidencii aj v živom rozhovore v Rádiu Slovensko.

Druhá rezidencia sa uskutočnila od 14. do 18. februára 2024 v Prahe, v tanečnej sále štúdia 8 Lenky Vagnerovej & Company. Počas týchto skúšok pokračovali performeri pod vedením režisérky v rozpracovaní a fixovaní jednotlivých situácií, ktoré v priestore a s použitím rekvizít pohybovo vymýšľal choreograf Ladislav Cmorej (SK). Súčasne s ním upravoval a prispôsoboval vopred pripravené hudobné podklady scénickej hudby hudobník Róbert Mankovecký (SK). Paralelne s nimi kreslil scénografický pôdorys putovania karavany výtvarník Tomáš Žižka (CZ). Kostýmová návrhárka Anny Weszelovszky (HU) priebežne na performeroch upravovala veľkosť a funkčnosť budúcich kostýmov, ktoré vyrábala v neďalekom ubytovacom zariadení METEOR pre utečencov z Ukrajiny. Aj tu sa podarilo spojiť skúšobný proces s projekciou dokumentu z výskumu ICEBREAKING pre dočasných obyvateľov METEORu, ktorý sa počas výskumu zúčastnili pikniku v Libni. Spoločenský večer utečencov s performermi na mieste zaznamenal aj slovenský redaktor RTVS Boris Kršňák, jeho krátku reportáž z akcie odvysielalo Rádio Slovensko.

Počas tretej rezidencie, ktorá sa uskutočnila 20. – 24. marca 2024 v Inspiral Circus Centre v Budapešti, pokračovali skúšky budúcej pouličnej inscenácie aranžovaním ďalších scén. Začala sa už aj práca s upraveným dvojkolesovým prívesným vozíkom, ktorý vo forme skladacieho torza karavanu navrhol scénograf Tomáš Žižka (CZ) nielen ako divadelno-cirkusovú káru ťahanú principálom cirkusovej rodiny, ale aj ako mobilné pódium. Náznakovú scénu budúceho cirkusu vytvoril aj kovový stožiar zo zakúpenej zvislej skladacej čínskej tyče so štyrmi popruhmi, ktorými držia jej vertikálnu stabilitu diváci sediaci na 8 stoličkách okolo manéže. Skúšobný proces v cvičných priestoroch maďarského nového cirkusu bol zameraný najmä na synergické zvládnutie hereckých, technicko-akrobatických, žonglérskych a pohybových zložiek všetkých desiatich výstupov, ktoré tvorcovia spolu dotvárali a fixovali s priebežne upravovanou hudbou. V závere sústredenia sa uskutočnila aj prvá zbiehacia skúška takmer celej budúcej inscenácie za osobnej prítomnosti supervízora Jerzyho Zońa (PL), ktorý s odstupom skúseného režiséra poskytol všetkým tvorcom, a osobitne aj režisérke, odborný a konštruktívne kritický feedback.

Štvrté sústredenie, ktoré sa uskutočnilo v Krakove od 24. do 28. apríla 2024, bolo generálkovou aj premiérovou rezidenciou. Celodenné skúšky zamerané na zdokonaľovanie a sceľovanie vytvorených obrazov sa začali v menšej sále Teatra Laźnia Nowa s takmer kompletnou scénou, rekvizitami a hotovými kostýmami. Postupne sa pilovali všetky situácie, dotvárali choreografie, prepájali výstupy a nacvičovali presuny a prestavby jednotlivých scén. V tejto fáze sa ešte hľadala aj vhodná forma celkovej pointy – záveru inscenácie. Tvorcovia viedli živú diskusiu o tom, aké morálne východisko ponúknuť divákovi z putovania cirkusovej rodiny za novým domovom. Dramatickým dotykom s hrôzami vojny (ohňový súboj miestnych občanov s „votrelcami“), alebo vyjadrením empatie utečencom (oslava života spájajúca všetkých dokopy). Táto dilema tvorcov sa preniesla až do sobotňajšej generálnej skúšky v exteriéri krakovského Námestia Veľkej armády Napoleona za účasti dohodnutých i náhodných divákov (spolu cca 80). Po nej, pri večernej spätnej väzbe, preferovali performeri spolu s ostatnými tvorcami od režisérky realizovať na premiére druhý – pozitívne ladený záver. Tomu však zatiaľ chýbalo jasné dramaturgické zdôvodnenie: presvedčivá dramatická zmena príbehu i súvisiace herecké a pohybové motivácie.

PREMIÉRY

Slávnostná verejná premiéra divadla sociálnej inklúzie ukrajinských utečencov s obyvateľmi krajín V4 s názvom CIRCUS CARAVANA sa uskutočnila v nedeľu 28. apríla 2024 na Námestí Veľkej armády Napoleona v Krakove. Predpoludňajšiu poslednú skúšku, na ktorej sa dotváral nový pozitívny záver inscenácie, prerušovali dažďové prehánky, na premiére o 17:00 hod. sa však aprílové počasie už ustálilo. Predstavenie sa uskutočnilo na dlažbovo-betónovej ploche cca 25 x 30 m, diváci sedeli a/alebo stáli v polkruhu, pozadie tvorili stromy a vysoké múry hradu Wawel. Hudobno-pohybová inscenácia s výbornými artistickými a hereckými výkonmi medzinárodného tímu performerov z Teatr KTO (PL), FIREBIRDS company (HU), spolupracovníkov divadla Krvik Totr (CZ) a Ansámblu nepravidelného divadla (SK) zaujala rovnako deti ako aj dospelých i seniorov. Trvala bez prestávky 76 minút a bola doplnená smiechom a potleskom publika. Po jej skončení sa uskutočnila spoločná ďakovacia poklona prítomných tvorcov. Na výrazne spropagovanej akcii (pozvánky, plagáty, bulletiny, udalosť a posty na FB/Instagrame) bez výberu vstupného sa cieľavedome zúčastnilo približne 150 až 200 divákov, približne toľko sa náhodne aj zastavilo pri prechádzke a predstavenie sledovalo z promenády nábrežia rieky Visla, takže premiéra hostila približne 350 – 400 ľudí. Videozáznam z premiéry realizoval ukrajinský partner WE: MEDIA THEATRE, dvojminútový trailer je dostupný na YouTube.

V ten istý deň o 19:30 hod. sa uskutočnila aj premiéra krátkeho dokumentárneho filmu ŠÉF CIRKUSU o osude bývalého ukrajinského principála Ilyu Borsuka, ktorý kvôli vojne rozpustil svoj malý cirkus a stal sa dobrovoľníkom. Kameraman a režisér Sashko Brama (UA) išiel s Ilyom na dlhú cestu s humanitárnou pomocou do frontových oblastí Dnipru a zaznamenal jeho životný príbeh. Na premiére filmu v Teatre KTO diváci (cca 40) spoznali strastiplný život ukrajinského obyvateľstva na východe Ukrajiny. Po ňom pomocou online streamu diskutovali tvorcovia a diváci s režisérom aj hlavným protagonistom. Premiéra mala veľmi silný emočný náboj a podnietila aj k finančnej zbierke na opravu starej dodávky pre bývalého majiteľa cirkusu Ilyu Borsuka. Film je dostupný na na YouTube.

REPRÍZY V KRAJINÁCH V4

Reprízy novej medzinárodnej hudobno-pohybovej pouličnej inscenácie CIRCUS CARAVANA konzorcia Icebreaking boli organizované v spolupráci s miestnymi usporiadateľmi, resp. medzinárodnými festivalmi v štátoch V4. Miesta konania boli dohodnuté aj s ohľadom na ukrajinskú diaspóru odídencov z UA, ktorých usporiadatelia na reprízy osobitne pozývali. Nie vždy sa dali v publiku presne identifikovať, ich počet bol na každej repríze rôzny. Našli sa však aj takí, ktorí sa tvorcom a performerom po predstavení sami prihlásili a vyjadrili osobné poďakovanie. Všetky reprízy boli zdokumentované miestnymi profesionálnymi fotografmi, ktorých zabezpečili jednotliví partneri projektu.

Prvá repríza sa uskutočnila vo štvrtok 6. júna 2024 v severomoravskom meste Krnov (CZ), kde o 17:00 prišli do centra na Hlavné námestie najmä mladí ľudia a rodičia s deťmi. Asi 150 divákov neodradila ani letná dažďová prehánka uprostred predstavenia. Neodišli, naopak sledovali ho z lavičiek v hľadisku väčšinou pod dáždnikmi, ktoré promptne doručil miestny usporiadateľ (Edel gallery). Rozcvičení a uvoľnení performeri zahrali reprízu v skvelej kondícii a bez prerušenia aj s novým dopracovaným záverom, ktorý spoločne s režisérkou a choreografom doskúšali ešte dopoludnia za prirodzeného záujmu okoloidúcich a najmä detí zo škôlky. Publikum sa napriek počasiu zabávalo a v záverečnom potlesku srdečne ocenilo umelecké a artistické výkony i „vodeodolnosť“ performerov. Krátko po skončení reprízy sa v Mestskej kaviarni uskutočnila aj projekcia dokumentárneho filmu ŠÉF CIRKUSU. Po nej členovia AND diskutovali s divákmi a miestnymi dobrovoľníkmi o situácii na Ukrajine.

Druhú, tretiu a štvrtú reprízu organizovalo partnerské Teatr KTO z Krakova (PL) v rámci 37. ročníka medzinárodného festivalu ULICA. Jeho súčasťou sú aj výjazdy umeleckých skupín so svojimi produkciami do okolitých miest a tiež v centre Krakova. Záujem a návštevnosť publika o pouličné performancie je v týchto mestách a najmä v Krakove dlhoročne vysoká. Nakoľko v tejto oblasti tvoria ukrajinskí odídenci až cca 10% obyvateľstva, účasť ukrajinských žien a detí bola na festivale prirodzená.
Druhá repríza sa uskutočnila v neveľkom mestečku Limanowa (PL), kde sa v horúcom letnom popoludní 5. júla 2024 o 16:00 prišlo na predstavenie CIRKUS CARAVANA pozrieť cca 140 – 150 miestnych divákov. Miestni usporiadatelia na ničím nekrytom otvorenom Mestskom rýnku zabezpečili stoličky na sedenie a technickú podporu. Inscenácia sa stabilizovala, performeri predviedli skvelé herecké výkony a totálne prepotili kostýmy. Napriek dusnému počasiu si udržali v pozornosti mladé i staršie publikum vysokým tempom a úprimným prejavom až do záverečného potlesku.

Usporiadatelia tretej reprízy zabezpečili pre divákov na Miestnom rýnku (inak parkovisku) v centre mesta Niepołomice (PL) 80 plážových lehátok. Horúce slnko pražilo celý deň, a preto každý divák, ktorý dal 6. júla 2024 medzi 16:00 a 17:15 hod. prednosť CIRCUS CARAVANE pred kúpaliskom bol kultúrnym hrdinom. Ešte väčším bol aj medzinárodný tím performerov a technikov konzorcia Icebreaking, ktorí na rozpálenom námestí podávali takmer heroické výkony. Nakoniec zaujali až cca 90 divákov, ktorí svojou výdržou i reakciami v ležiacej, či stojacej polohe ocenili ich profesionálny prístup. Atmosféru spríjemňovala blízka vodná fontána.

Štvrtá repríza na veľkom Hlavnom námestí v Krakove (PL) bola najnáročnejšia nielen z hľadiska veľkého priestoru, ale najmä na udržanie pozornosti početného publika (850 – 1000 ľudí), ktoré sa na predstavenie CIRCUS CARAVANA pozeralo zo všetkých štyroch strán. Uskutočnila sa v nedeľu 7. júla 2024 o 13:00 hod. počas vrcholiaceho medzinárodného festivalu ULICA, kde na tom istom námestí paralelne prebiehali ďalšie pouličné produkcie. Časť publika v popredí scény sledovala predstavenie na stoličkách a na zemi, časť dookola za zábranami a časť migrovala po námestí. Bola to nielen obrovská skúška hereckých schopností performerov, ale aj test nosnosti príbehu a myšlienky inscenácie v tak obrovskom priestore so všetkými okolitými ruchmi (kaviarenské terasy, koče s koňmi, rôzne zvuky). Tím performerov a technikov to dokázal s vypätím, ale aj so cťou a dlhým záverečným potleskom veľmi prajného publika.

Piata repríza sa uskutočnila 16. júla 2024 o 18:15 hod. v príjemnej podvečernej atmosfére na 16. medzinárodnom festivale Za dveřmi v Prahe (CZ). Pred asi 160 – 170 divákmi predviedli performeri z Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska v exteriéri Holešovickej tržnice príbeh utekajúcich cirkusantov pred vojnou a ich (ne)prijatie v niektorej európskej krajine. Predstavenie uvidelo nielen festivalové publikum, českí a zahraniční umelci, početní Pražania od 3 do 99 rokov, ale aj ukrajinskí diváci dočasne žijúci v Prahe. Jeden z nich, Olexandr, bývalý klaun z Charkiva prišiel osobne performerom poďakovať za predstavenie, ktoré mu dodalo nádej do lepšej budúcnosti a pozval ich na festival klaunov, ktorý pripravuje v Prahe.

Šiesta repríza 21. septembra 2024 v Banskej Štiavnici bola súčasne slovenskou premiérou na 9. ročníku Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie 2024. Uskutočnila sa o 15:30 hod. na asfaltovej ploche Strednej odbornej školy služieb a lesníctva pod sídliskom Drieňová, odkiaľ prišlo mnoho domácich divákov. V zmiešanom festivalovom publiku sa bavili rodiny s deťmi, domestikovaní ukrajinskí odídenci, cezpoľní z Banskej Bystrice, Zvolena i z iných miest Slovenska, celkom asi 140 – 150 ľudí. Predstavenie malo dynamický, hladký a ustálený priebeh, performeri hrali presvedčivo a s vysokým nasadením, čo publikum na záver ocenilo dlhým a srdečným potleskom a miestami aj výkrikmi „bravó“.

Zaznamenal Ján Fakla, AND n.o.