Každý z nás hľadá v živote svoj osobný poklad. Niekto pátra po starých vzácnych dielach či vykopávkach, pre niekoho je pokladom blízky človek. Rovnako sa však dnes mnohí obklopujeme všemožnými novinkami. Hľadáme nové zážitky, snažíme sa byť v kurze s novými trendmi či technickými vymoženosťami, ktoré zhromažďujeme vo svojich pomyselných truhliciach.
Hľadanie svojho osobného pokladu je cestou poznania v procese dozrievania až starnutia.
Starší bývajú ostrieľanejší, môžu nás poučiť, ochrániť, ale môžu byť aj poznačení či zdeformovaní nepriaznivými skúsenosťami. Našťastie, podobne ako strom či dom, aj človek sa dokáže stále obnovovať. Bez ohľadu na vek, sme schopní stále sa posúvať, otvárať sa a učiť nové veci. Nové, mladé, svieže nás môže inšpirovať. Tým premieňame svoje staré ja a obnovujeme to nové.
Banská Štiavnica dobyla titul Mesto kultúry 2019 práve vďaka myšlienke renovácie identity.
Vyzýva nás všetkých zahodiť staré nezhody či trvalé predsudky a obnoviť sa. Vyzýva nás do spoločnej účasti na jednom diele naprieč vekom, vzdelaním či skúsenosťami. A hoci sa zdá, že aj Štiavničania sú ako okolité bane, navonok tvrdí, ťažko prístupní, niekedy až nedobytní, keď sa však napokon otvoria, odhalia svoje skrývané poklady – vzácne ľudské bohatstvá. A to sme objavili aj pri tvorbe tejto inscenácie, ktorej podnetom sa stali miestne poklady – osobnosti, miesta, príbehy. A tak sme sa aj my, nezávislí divadelníci, otvorili a spojili s miestnymi obyvateľmi, odborníkmi či umelcami, aby sa mohli ulice Banskej Štiavnice premeniť na nevšedné súdržné putovanie ľudí otvorených novým nevšedným zážitkom.