AND titulom Prečo sa Morka prala s Krůtou obohacuje svoju dramaturgiu o líniu detských inscenácií. Prvý impulz k vzniku tohto kabaretu pre deti prebleskol v jednom z pražských kníhkupectiev, kde sme spolu s Dušanom Krnáčom objavili kreslený česko-slovenský slovník tzv. zákeřných slov. Druhým a kľúčovým bolo stretnutie s Jozefom Mokošom a jeho bonmot o krutosti detí: „Veď už to malé dieťa v kočíku je strašne kruté. Furt to len vyhadzuje cumeľ von a teší sa z toho, ako ho tehotná matka zakaždým dvíha.“ A tak sa k slovám a obrázkom pridala aj téma krutosti. Detí k deťom, detí k rodičom či naopak, k starým, slabším, iným. A aby tomu nechýbal humor a nadhľad, zvolili sme ako žáner kabaret. Pár slov, obrázky a jeden bonmot sa teda stali plnohodnotným základom pre vznik autorského scenára. Bezuzdná hra so slovami prešla dlhú cestu, kým priniesla konkrétne situácie. Všetko s jediným cieľom, aby sme si navzájom lepšie porozumeli. Veď často hovoríme o tom istom, len inými slovami. Často sme jedna rodina, hoci máme rôzne mená, často sú nám „tí iní“ bližší, ako sme si mysleli. Hlavné je, ako sa spieva v hre: „… človek je vždy človek, nech je odkiaľkoľvek.“
Prajem hercom aj divákom, aby si počas tejto inscenácie navzájom porozumeli. A keďže som to už videla, veľmi sa teším, ako citlivo im to spolu funguje .-)